Rozšírenie

Geografické rozšírenie
Je možné, že sa zo Severnej Ameriky rozšířili po pevnine. Potom, čo sa bloky oddelily, vyvíjali sa skupiny koní v rôznych oblastiach súčastne. Austrália se oddelila oveľa skôr, preto tam neexistovali kone. Boli sem privezeni v 18. St.
Najviac rodov Equus žilo v Európe a v Ázii.
Existuje tiež názor, že sa rôzne typy rozšířily a krížily v dobe, keď človek ešte do vývoja koní nezasiahol.
Kočovné kmene v strednej Ázii cestavaly s svojou zverou, tým dopomohly rozšířeniu koní aj do iných oblastí.
V 16. st. priplávali španielski dobyvatelia do Ameriky, čím pomohli koňom opäť osídliť Severnú Ameriku. 
Teraz sa stáda divokých koní pohybujú v oblastiach Afriky (Namibia, JAR, Mozambik, Tanzánia, Keňa, Somálsko, Etiópia) a Ázie (Sýria, Irak, Irán, Pakistan, Afghanistan, Uzbekistan, Turkmenistan, Tadžikistan, západná Čína, Mongolsko). Z týchto divokých koní je najvýznamnejší kôň przewalského žijúci v Mongolsku.



Charakteristika prirozeného ekosystému
Najvýznamnejšou zemou, v ktorej žijú stáda divokých koní, je pravdepodobne Mongolsko. Žije tu Kôň Przewalského alebo aj kertag. V ázijských stepiach ho v roku 1879 objavil ruský cestovateľ Przevalskyj. O dva roky neskôr ho popísal prírodovedec Poljakov. Kôň je pomerne malý, s veľkou hlavou. V lete má svetlohnedú srsť, ktorá je v zime hustá a dlhá. Zdržuje sa v stepiach. Podnebie v tejto oblasti charakterizujú veľmi horúce léta a dlhé studené zimy s ľadovými vetrami zo severu. Stepi boly kedysi osídlené veľkými stádami bylynožravcov – oslami a sajgami, ale tie lovci vyhubily. Dnes sú v stepi najbežnejšími zvieratami hlodavci, ale tiež antilopy, jeleni, maral, orol stepný, kulan (vzácny nepárnokopytník z poddruhu ázijského osla). Je tu suché stepné rastlinstvo, predovšetkým traviny – kavyl.